Rozhovor s dekanom Divadelnej fakulty VŠMU Petrom Mikulíkom

Peter Mikulík sa narodil 10.6.1941 v Trenčíne. Štúdium divadelnej réžie absolvoval v roku 1963. Už počas štúdia režíroval inscenácie Lasicu a Satinského a pôsobil ako herec v SND. Od roku 1966 režíruje v Slovenskom národnom divadle. Už viacero rokov vedie ročníky réžie na VŠMU. Od januára tohto roku je dekanom na Divadelnej fakulte.

• Čo Vás po nástupe do funkcie potešilo a čo Vás zasa sklamalo?

V prvom rade ma potešilo, to že som našiel úrad dobre zabehnutý. Že škola funguje. Teraz ide o to, aby chod školy šiel naďalej a potom ho prípadne môžeme zlepšovať.

• Máte nejaký konkrétny cieľ, ktorý by ste chceli za najbližšie štyri roky dosiahnuť?

Žiadne podobné postuláty som si ani nedával. Myslím si, že výchova na umeleckej škole musí hlavne fungovať. Za posledné štyri roky sa udialo viacero pozitívnych vecí v tejto oblasti. Napríklad aj to, že sa podarilo postaviť novú budovu. Hoci ešte sú veci, ktoré na nej nefungujú. Našou úlohou je teraz, aby sme spoločne našli naplnenie nového priestoru.

• Nová budova je tu, no stále nám mnohým pripadá akási prázdna. Minimálne jej určite chýba duch divadelnej školy. Uvažovali ste nad tým, ako ju spríjemniť tak pre študentov ako aj pre pedagógov?

Už som hovoril s pedagógmi a študentmi katedry scénografie, aby porozmýšľali, ako tú budovu zabývať. Nemyslím si, že by to malo byť riešené nejako oficiálne. Vidím tu priestor pre študentov, pre ich názory a nápady, ako si nové prostredie spríjemniť.

• A ako je to s peniazmi. Nič alebo máločo je dnes zadarmo a skrášliť priestor znamená aj preinvestovať nejaké prostriedky.

Všetko je o peniazoch. Tento stav trvá už roky, že peniaze nie sú. Vždy sa však nakoniec nejaké nájdu. Skúsme na to chvíľu zabudnúť a uvažujme, aká vízia by sa dala uskutočniť. Dostali sme tento rok dve ceny v Brne. Chcel by som napríklad, aby sme ocenenia niekde vystavili. Aby si diváci a študenti uvedomili, že Ondro Zachar a Ivana Kubačková dostali významné ceny z brnenského festivalu. A tých ocenení máme viac. A s nápadom nemusia prísť iba scénografi. Nech už to budú herci, vedci, režiséri alebo manažéri, každý dobrý nápad sa cení. Hlavne nech je nápaditý.

• Jedna vec je interiér a pohodová atmosféra v ňom. Akýmsi problémom je však aj vonkajškový dojem. Už rok hrávame v Divadle LAB, áno býva vypredané, avšak stále sa stretávam s nechápavou otázkou aj u ľudí z oblastí kultúry: „To je divadelná fakulta? A to tam máte aj divadlo? Vyzerá to ako nejaká firma.“

Jeden z pôvodných návrhov počítal s tým, že by sa priečelie budovy využívalo na propagáciu aktuálneho repertoáru. Budeme o tom ďalej uvažovať. Stále tu je táto možnosť.

• Ďalším z problémov je nízka hrávanosť predstavení. Často sa stáva, že inscenácia sa uvedie dvoma premiérami a najbližšiu reprízu má až o dva mesiace. V LABe sa aj skúša, aj hráva. A to až na zopár výnimiek takmer všetky inscenácie.

Všetko stojí na tom, ako sa na to budeme pozerať. Či je to učebný priestor alebo divadlo, ktoré by malo mať čo najväčšiu prevádzku. Pri súčasnej hyperprodukcii sme nad možnosti personálne aj priestorové. Mám pocit, že všetko je zakliate práve v dvojstupňovom štúdiu herectva. Od rozdelenia ich štúdia sa nám zdvojnásobil počet záverečných prác. Chcel by som sa aj na toto nejako pozrieť. Myslím, že zákon jednostupňové štúdium umožňuje.

• A čo využiť ostatné priestory? Máme ešte Kaplnku, Burkovňu, Štúdio 1. Niektoré inscenácie by sa mohli pripravovať priamo pre tieto iné priestory.

Čo sa týka Burkovne, nemôžeme nikoho nútiť tam pripravovať inscenáciu. Hoci sa tam kedysi hrávalo, teraz sa študenti sťažujú, že tam sú plesne alebo aspoň ťažký vzduch. Určite však podporím kohokoľvek, kto tam bude chcieť niečo urobiť po jednoduchej dezinfekcii. Horšie je to s Kaplnkou, pretože tá stratila akékoľvek zákulisie. Ostal nám iba malý priestor, s ktorým sa toho veľa urobiť nedá. Každopádne však nad tým budeme uvažovať. I keď ďalším problémom je, že Kaplnka je teraz, odkedy sme prišli o miestnosť č. 124 na hudobnej fakulte, skúšobný priestor tretieho ročníka herectva.

A čo sa týka toho rozdelenia inscenácií do rôznych priestorov. Chcel by som sa postarať o to, aby sme už koncom mája vedeli, čo sa bude hrať ďalší rok. Takže by to bolo možné.

• Už od začiatku minulého semestra, kedy sme sa definitívne presťahovali do nových priestorov riešime otázku, ako by mal alebo nemal fungovať bufet. Momentálne je to nevyužitý priestor.

Otázka je, čo si predstavujeme, aký sortiment by tam mohol byť. Ja si myslím, že to vyriešime kávami, nealko nápojmi, tyčinkami. Varené veci sa tam každopádne nebudú predávať. Nebránim sa tomu, aby sme tam nejakú formu bufetu či kaviarne mali. Musíme sa iba rozhodnúť, čo tam chceme. Ten priestor sa však nijako nedá nafúknuť a s tým musíme rátať.

• Nakoniec by ešte Reflektor a všetkých študentov určite zaujímalo, prečo ste sa rozhodli byť dekanom.

Bral som to hlavne ako nejakú výzvu. Dekanom som ešte nebol. Zatiaľ sa ukazuje, že je to veľmi zaujímavá práca. Najprv som sa síce bál, že bude viac byrokracie, ale vyzerá to tak, že toho nie je až tak veľa.

• Plánujete v tomto kariérnom raste pokračovať? Ani rektorom ste zatiaľ neboli.

Myslím, že takto to ďalej pokračovať nebude.

• Za Reflektor Vám držím palce vo Vašich plánoch a ďakujem za rozhovor

Aj ja ďakujem.

Otázky kládol Matej Moško