Erasmácke ghetto v Lisabone
Keď bolo jasné, že strávim zimný semester na lisabonskej Escola Superior De Teatro E Cinema, moje okolie reagovalo dvoma spôsobmi: „Hm, to sa od námahy nepretrhneš.“ a „Zober si svetre, nemajú kúrenie, zamrzneš.“ Moja reakcia na obe tvrdenia bola, že to predsa nebude také zlé. Dnes, po zimnom semestri strávenom v Lisabone, viem, že som Portugalsko v oboch smeroch podcenila.
ESTC ponúka štúdium len v portugalčine, no porozumieť tomuto jazyku za jeden semester natoľko, aby človek vedel plnohodnotne sledovať prednášky, je ambícia, na ktorú bohužiaľ erasmácky jazykový kurz nestačí. Napriek tomu, že portugalské televízne vysielanie tvoria prevažne anglické produkcie, len málo Portugalcov tento jazyk aj ovláda. Porozumejú vašim otázkam, odpovede sa však dočkáte len portugalskej. Moja anglická jazyková vybavenosť teda na škole medzi profesormi aj študentmi spôsobila jemnú paniku a môj pôvodný rozvrh skončil ako prevažne individuálne štúdium. Počas semestra som teda pracovala predovšetkým na samostatných zadaniach a niektoré predmety som absolvovala v angličtine, niektoré po portugalsky.
Odbor divadelnej produkcie je koncipovaný dosť odlišne od nášho, je zameraný predovšetkým na prácu, ktorú u nás vykonáva inšpicient. Potešujúca pre mňa bola absencia ekonomických predmetov a namiesto nich dostatok umeleckejšie zameraných hodín, ako dejiny divadla či výtvarného umenia. Sklamala ma však úroveň niektorých predmetov, ktoré, keďže ide o druhý ročník, niekedy ponúkali až zarážajúco základné informácie, akoby sme len prvýkrát počuli o fakte, že existuje niečo ako manažment v divadle. Navyše je fungovanie ESTC poznamenané klasickými južanskými klišé – nedochvíľnosťou, zmätkom, apatiou. Asi najväčším prínosom pre mňa boli exkurzie do zákulisia národného divadla a jedného z najväčších kultúrnych centier, kde nám zodpovední manažéri predstavili svojou prácu a spôsob fungovania ich inštitúcie. Dá sa povedať, že štúdium na ESTC je niekedy náročné svojou nenáročnosťou, ktorá môže viesť až k frustrácii. Našťastie Lisabon je plný príležitostí, ktoré pocit nevyužitého potenciálu v škole zaženú.
Samotná Amadora, lisabonský satelit, v ktorom sa škola nachádza, je jedna z najzaľudnenejších mestských častí. Väčšinu jej obyvateľov tvoria africkí emigranti a údajne sa v tejto časti hovorí až 60 jazykmi. Celý Lisabon je podobne pestrý a multikultúrny, od street artu, krásnych pláží a parkov či zbierok umenia osvietených zbohatlíkov až po tanečné divadlá, ktoré výrazne formovali portugalskú divadelnú scénu 90. rokov, erasmák sa nemá kedy nudiť. Samotní Portugalci sú veľmi priateľskí a tolerantní, no na ich prísľuby, napríklad že vám ukážu najlepšie miestne divadlá netreba brať vážne, ich pohodovosť hraničí s ľahostajnosťou.
Celý zážitok z erasmáckeho pobytu má vždy niekoľko špecifík, ktoré sa nemenia, nehľadiac na krajinu. To, že je študent erasmák je veľmi špecifická pozícia, spojená s určitým životným štýlom a skupinou, v ktorej sa nadväzujú vzťahy, či prístupom profesorov a náročnosťou štúdia. Veľmi výstižne to opísala moja profesorka portugalčiny – žijeme v takpovediac erasmus ghette. Koľko toho človek z tohto života vyťaží, naučí sa a užije si, je individuálnou záležitosťou. Napriek svojim chybám je Lisabon a ESTC pre takúto skúsenosť skvelé miesto. Mňa tá moja okrem iného naučila, že teplých vrstiev nikdy nie je dosť. Portugalsko totiž v rámci svojho tropického imidžu nezavádza ústredné kúrenie vo verejných ani obytných budovách a prímorská vlhkosť vo vzduchu spôsobuje výrazný chlad, aj keď teplomer ukazuje príjemných 10 stupňov. Prekvapivo je to teda práve Portugalsko, kde som v decembri, sediac dve hodiny v ľadovej učebni, pochopila význam spojenia „premrznúť do kosti“. Takže prípadní záujemci o pobyt v tejto krásnej krajine: Zoberte si svetre!
Michaela Kučová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára