Rozhovor s Jánom Mikušom o Kafkovi, Zámku, koncepcii a o inom

Inscenácia Kafkovho Zámku vznikala kurióznym spôsobom! Režisér - Slovák študujúci v Brne, na prvý pohľad kuriózna štvorica účinkujúcich a kuriózne rozdelenie divákov/kritikov na dve nezlučiteľné obce. O to kurióznejšie pôsobí fakt, že Vysoká škola múzických umení sa s inscenáciou Zámok umiestnila v štvorici nominovaných na DOSky 2010 v kategórii Objav sezóny. Preto sme sa rozhodli urobiť krátky rozhovor s hlavným tvorcom inscenácie (dramatizátorom a režisérom) Jánom Mikušom, ktorý je tiež tak trochu kuriózny.

Čím ťa oslovil práve Kafkov Zámok? Prečo si si počas pobytu na Erazme vybral práve tento text?

Skôr ako začal semester na VŠMU, bol som si pozrieť predstavenie kde hrali herci, s ktorými som mal, resp. mohol počas semestra skúšať inscenáciu. Tam som videl Havasiho, ktorý mal veľmi malú rolu a vyzeral, akoby vôbec do tej inscenácie nepatril. A mne sa tá inscenácia nepáčila a páčilo sa mi, že ani jemu asi nie. Ďalej tu bola bizarná slečna, ktorá je z iného sveta. Potom som prišiel do Brna a na chodbe som hovoril svojmu učiteľovi pánovi Hajdovi o tomto zážitku. Hajda povedal - urobte Kafkov Zámok, s touto bizarnou dvojicou a nevysvetľujte to, prečo sú spolu. Na VŠMU každý – aj upratovačky a dekan - pozná dve osobnosti, Mišovica a Dacha. Úspech bol zaručený. Vždy čítam divadlo skrz herca. Mám tisíc textov, ktoré by som chcel robiť, ale iba pár ľudí, s ktorými by som chcel robiť divadlo.

Zámok, bola inscenácie, ktorá po dlhej dobe rozdelila divácku obec VŠMU na dve opozičné časti. Jedna z nich Zámok zatracovala ako nezrozumiteľný ,,prúser" sezóny a ta druhá ho naopak vyzdvihovala ako neobyčajný sukces. Len veľmi malá časť publika sa priradila medzi názorový kompromis týchto dvoch vyhranených častí. Čim bola podľa teba spôsobená táto vyhranenosť názorov?

Verím, že to nevzniklo stupídnou závisťou, ale práve už spomínaným kontrastom. Niečo tak intelektuálne ako je Kafka, (ktorého vám každý blbec, ktorý prečítal Bračekov Mravčekov a Zámok začne vysvetľovať o čom to naozaj je) v kontraste so slobodným a hlavne fantazijným divadlom plného hereckých osobností a rafinovaného humoru! Ale pravdupovediac, ja som neprišiel robiť divadlo na VŠMU aby som sa niekomu zapáčil alebo to niekomu ukázal, ja som sa prišiel vzdelávať, stretnúť osobnosti slovenského divadla, čítať knihy v slovenčine a hlavne sa zabaviť. Vyšlo to.

V čom vidíš hlavnú tému inscenácie? Menil sa tvoj názor alebo koncepcia počas skúšobného procesu?

Ešte raz, hlavná téma Zámku z VŠMU je o túžbe hrať divadlo, dostať sa do divadla a nenechať si ukradnúť slobodu a radosť z tvorby a zo života. Ak sa nejaký študent herectva trasie, či sa dostane do divadla, nemôže byť herecká osobnosť. Havasi sa netrasie, ja sa netrasiem. Možno sa nedostane do divadla, možno ani ja, a čo?! Boli sme tu a sme hrdí na svoj názor a na naše divadlo. Koncepcia sa samozrejme nemení ale dozrieva, nakoľko ma herecké osobnosti inšpirujú, nemôžem ich vylúčiť zo svojho myslenia pri overovaní textu. Pri tejto špecifickej práci s textom Kafku sa napríklad zmenil záver inscenácie.

Si študentom réžie na JAMU a mal si možnosť skúsiť aj štúdium na VŠMU. Dokázal by si porovnať tieto dve školy a prácu na nich? Hlavne čo sa týka prípravy inscenácie.

Srandovali sme s pani Šátekovou, hovorím jej, naša JAMU je strašne bohatá, máme dokonalé podmienky, ale tá VŠMU...a ona s nadhľadom sebe vlastným hovorí - viete na JAMU sa asi nekradlo... Hovorím, je to úplne jedno, skúšať v špičkovej sále, ktorá vyzerá ako divadlo, a skúšať v rozpadnutej triede, ktorá vyzerá ako rozpadnutá trieda, dôležité je vždy iba skúšať s ľuďmi príbehy o ľuďoch. Čo je na tom problém? Myslím si, že na VŠMU práve vďaka tým podmienkam aké má, môže vzniknúť naozaj niečo ešte skutočnejšie, pravdivejšie a naliehavejšie ako v tých najluxusnejších podmienkach pod reflektorom za sto tisíc, len to chce úprimnosť, talent a ... a neviem čo ešte. My Slováci sme vlastne nikdy nič nemali a nikto nám nikdy veľmi nepomohol, ale aj tak sme to vždy nejako zvládli. Dokedy bude „ne-ja-ko“, dokým budeme stále na seba ako psy?

-km-